V neznesiteľnom tichu....
s údermi starých kukučkových hodín
(ktoré som zdedil po bláznovi)
sa otvára 13. komnata
v presnom rytme(tik-tak)
si nalievam Johny Walkera
o pár minút
už v zjazvenom tichu myšlienok
.....................nuda
iba pár mravcov pochoduje
a muchy ma obletujú
akoby tu niečo cítili.....
bolo by to krásne
letieť volným pádom
z 13. poschodia
na 5 až 8 sekúnd
vidieť film života
a dopadnúť do prázdna
nie je bezsenná depresívna noc
akoby ste si mysleli
je pekný , slnečný, celkom obyčajný
gýčový deň
v ňom pohľad cez okno;
na poondené paneláky
anténtky nasmerované na frekvenciu ticha...
na hrajúce deti
je ich tam plno...
(jeden volá mamu
lebo mu niekto stúpil na nohu a.....)
Chvíľková nostalgia na detstvo
v tom nekonečnom tichu
počuť záblesky filmu
hnijúcich kukučkových hodín
(natiahnutých na doraz)
tak si hovorím;
bolo by to krásne........
Večnosť chvíle, ktorá
sa sem vtiera každý deň
a mňa sa pýtajú
ako skladať básne
ako ich čítať
ako im rozumieť.......
Kniha poviedok autora Mária Polónyiho vznikla na jeho vlastný popud, pôvodne malo ísť totiž o originálny vianočný darček pre členov rodiny a blízkych priateľov.
