Je čas vianočný a vôkol pokoj, láska, radosť.
Čas je nepodstatný, či staroba, či mladosť,
len harmónia je to, čo hľadám.
Keď tu, áno, Teba v dverách zbadám!
A nad Tebou sa kolíše zelená guľka.
Ja na Teba koketne žmurkám.
Z vetvičiek imela je poskladaná.
Táto chvíľa nám bola vopred daná...
Idem, plávam, vznášam sa..som tu
Pod imelom stojíme teraz spolu
No Ty si ma už dávno očakával
Hoc ešte pred chvíľou si ma bozkával...
Ale skôr, než túto báseň ukončím,
Rozpovedať túžim tú nekonečnú chvíľu, čo sa stala
Keď som ťa bozkávala
Pod imelom
Zastavil sa čas, len my dvaja sme teraz žili
a naše pery sa k sebe priblížili
Jeden z druhého sme naplno pili
Až sa mi oči zatvorili
Z tej slasti nekonečnej
Zastavil sa čas, keď sa môj jazyk stretol s tvojím
Útočím, no aj sa bojím
Som lovec a zároveň korisť
Keď sa tvoj jazyk miluje s mojím.
Až sa mi uši zatvorili
Z tej omamnej sladkosti
Zastavil sa čas a naše ruky sa dotkli
Aj keď ústa už celé zmokli
Horúčosť sa rozlieva
Do celého tela
Až mi hmat onemel
Z tvojej vône lákavej
Zastavil sa čas a všetky zmysly precitli
Všetky pocity v tele rozkvitli
Vonku mrzne a my sa roztápame
Celý vesmír je teraz v rovnováhe.
Vznášaš sa, plávaš, ...už si tu
Pod imelom stojíme teraz spolu
Hoc ešte pred chvíľou som ťa bozkávala,
tá chvíľa mi v očiach pretrváva.
Budúcnosť, ktorá sa už stala.
Bol to len okamih - nezabudnuteľný, neopísateľný...
Vianočný bozk pod imelom
Prežitý naplno mnou a tebou.
Kniha poviedok autora Mária Polónyiho vznikla na jeho vlastný popud, pôvodne malo ísť totiž o originálny vianočný darček pre členov rodiny a blízkych priateľov.
