Crrrrn!“ rozozvučal sa starý budík a radostne si užíval pár sekúnd slávy. Vzápätí ho Roman presne mierenou ranou vypol. Za tie roky to mal perfektne nacvičené, nebolo treba ani rozsvecovať. Pedantne si ho večer čo večer staval na to isté miesto, aby si na ňom ráno zgustol.
„Zmĺkni ty starý hundroš!“ oboril sa naňho zlostne. Horko – ťažko sa potichu vyštveral z postele.
Jana ležala hneď vedľa neho a spokojne spala. Mala neobvykle tvrdý spánok. Roman ju hneď na začiatku upozornil, že chrápe a napodiv jej to vôbec neprekážalo. Len nad tým mávla rukou a keď mu vysvetlila, že má iné priority zistil, že toho majú veľa spoločného.
„Oci, budeme dnes trénovať?“ spýtal sa malý Matúš a v rozospaných očiach sa mu zaiskrilo.
„Pst a ty čo ešte nespíš, tíško lebo zobudíš mamu!“ snažil sa ho utíšiť otec, no chlapec sa nenechal odbiť.
„Ale keď prídeš z práce, budeme trénovať však?“ pozrel na otca tak prosebne, že mu nedokázal oponovať.
„ Samozrejme Maťko, veď som Ti to sľúbil ale teraz pekne spi!“ pohladil ho po tvári a prikryl ho perinou. Chlapec sa spokojne schúlil do klbka a zatvoril oči. O chvíľu tuho zaspal.
„Mať tak tvoj bezstarostný život chlapče!“ povzdychol si smutne Roman.
Čakal ho ďalší fyzicky náročný deň. Robil murárske práce a práve mal rozbehnutý kšeft na Morave. Každý deň s partiou murárov, už skoro tri mesiace dochádzali na stavbu. Bola vzdialená asi päťdesiat kilometrov zo Slovenska. Odchádzali skoro ráno a vracali sa navečer totálne zrobení. Popritom sa venoval synovi snažiac sa ho naučiť hrať futbal. Matúša lopta celkom opantala. Každý deň čakal kým sa otec vráti z práce a naučí ho novým kúskom s loptou. Mnohokrát chcel Roman syna odbiť s výhovorkou o únave, ale tá nevinná, detská tvár ho vždy presvedčila aby sa premohol. Videl v ňom sám seba, keď mal sedem rokov a snažil sa upútať otcovu pozornosť. Možno keby neboli doma štyria bratia a nechýbali by im peniaze na prežitie, možno by sa mu bol venoval. A možno z neho mohol vyrásť skvelý futbalista. Odmalička ho nič iné nezaujímalo, zameral sa iba na loptu a tá mu priam prirástla k nohe. Vždy hrával so staršími hráčmi lebo, pred rovesníkmi bol o krok vpred. Označovali ho za talent s veľkou budúcnosťou. Chýbala mu ale pevná otcova ruka. Dostal sa do partie kde sa veľa pilo a fetovalo. Tam privoňal k alkoholu a od tej doby to s ním šlo dolu vodou. Nakoniec ho s futbalového klubu vyhodili. Bolo mu to jedno, žil si po svojom a utápal sa alkohole, až kým nestretol Janu. Od toho momentu sa jeho život radikálne zmenil a keď zostala tehotná s pitím nadobro skoncoval. Pre športovú kariéru už bolo neskoro. Najlepšie roky premrhal v krčme a sám si sľúbil, že ak raz bude mať syna, nedovolí, aby skončil ako on.
Pohľad na hodiny ho vytrhol z myšlienok, tie práve ukazovali pol piatej čas kedy po neho prichádzal Marek. Chytro si hodil do tašky pripravenú desiatu a ponáhľal sa k autu.
Konečne boli na mieste. Každé ráno ich vítal obrovský most na ktorom práve finišovali. Vyzeral mohutne, tiahol sa ponad železničné priecestie a koľajnice pod ním pôsobili ako tenké, nekončiace čiary. Vynímal sa na betónových pilieroch a pýšil sa svojou veľkoleposťou. Chlapi sa rozišli každý na svoju pozíciu a pomaly sa dali do práce, až keď ich hlasným trúbením vyrušil blížiaci sa vlak....
Kniha poviedok autora Mária Polónyiho vznikla na jeho vlastný popud, pôvodne malo ísť totiž o originálny vianočný darček pre členov rodiny a blízkych priateľov.
