Zlatisté teplo sa do mňa vpíja.
Belavý chlad ma obmýva.
Moja sila na dne mora odpočíva,
aby sa odpočinutá zobudila,
keď bude kľudná hladina.
Potom sa zo dna vznesie vznešene,
jak medúza prúdom unášaná.
Ja na brehu ležím blažene,
chladným a modrým obmývaná.
Čakám ...
Som otvorená morská mušľa
Už je veľmi blízko pri mne.
Ja takmer stroskotaná loďka Jonáša.
Som na brehu no zároveň na dne,
každý príliv časť zo mňa odnáša.
Predo mnou sa vynorila morská Siréna.
Zvíťazila nad dravcami, predrala sa prúdmi.
Vábivý spev, vlny, šum a pena.
Tá človečia sila, tá pirátka hlbín.
Kniha poviedok autora Mária Polónyiho vznikla na jeho vlastný popud, pôvodne malo ísť totiž o originálny vianočný darček pre členov rodiny a blízkych priateľov.
