Kniha poviedok autora Mária Polónyiho vznikla na jeho vlastný popud, pôvodne malo ísť totiž o originálny vianočný darček pre členov rodiny a blízkych priateľov.
Tak po prvé, dlho a zbytočne, neprišla som na to prečo toľko, slov, čo nimi chcel autor povedať, že nešetril
Zoškrtala by som
a po druhé, nehnevaj sa ale samé klišé a otrepané frázy.
Keď chceš písať básne, odporúčam ti a naozaj vrelo odporúčam (tak ako bolo mne odporučené a prečítala som si a teda viam, že áno) do pozornosti knižku od Jozefa Urbana: Utrpenie mladého poéta. Je to celkom tenučká knižôčka, ktorú zhltneš za večer keď sa naštveš. Ale je tam všetko, v skratke, napriek tomu dopodrobna, čo má poét, básnik o poézii vedieť. Čo vlastne robí poéziu, poéziou.
Napriek tomu ako rýchle sa dá knižôčka preštudovať, ak sa chcceš venovať poézii, doporučujem zaobstarať si ju ako kresťan bibliu a študovať a študovať, dookola, pokiaľ z nej nevysaješ posledné čo pán Urban ponúka.
Ako jednu radu ti dám: V poézii, kvalitnej poézii ide okrem iného o to: čo najstručnejšie a najoriginálnejšie (znamená zoskupením slov do tvaru v akom ich ešte počuť nebolo), povedať čo chceš a ak je tá myšlienka hlboká je to len plus. Chce to veľa čítať a čítať a ešte čítať.
Doporučujem pána Heviera, pána Feldeka, nebohého Urbana a z mezery sa dá čítať, užívateľ sa odhlásil, Print - toho neobíď, ďalej saša gr., Dalek a... (ja nie určite) ešte pár ďalších, nenapadá ma teraz, skús sa opýtať matheja niekedy, keď bude na le chat.
Jo ešte NeroWolfe a Pomerančová
Pekný deň prajem a veľa trpezlivosti a odhodlania