a hoj si /ho/ drahý
mala by som ti napísať niečo o živote
pre ktorý nemám cit a miesto
/medzi nohami podobné dverám/
nenachádzam
aj keď neviem prečo
ale je fajn vyhovoriť sa na predmenštruačný syndróm
vypustené vzducholode a mimomaternicové lásky
zvaliť to na skurvené počasie ktoré ma serie viac
ako kružnice na chodníkoch a bodky na oknách
ktoré zužujú priestor a rozširujú fikciu
serú ma
náhodné objatia nenažratých chlapov a ich očný ejakulát
kvoli ktorému neotvoria hubu
serie ma
že nemám medzierku vďaka ktorej by som si mohla odpľuť
ako ten nadržaný žrebec grgajúci po šumienke a tváriť sa duševne švorc
vyšumená
nenáhodnym zívaním v ktorom prievan nie je
dostatočne silný nato
aby zdvihol aj hlavu...
.
letia sukne
.
.aj včera
/drahý, ospravedlňujem sa za nedôslednosť v termínoch
ale prítomnosť ešte neexistuje /
čistila som si pečeň
v pánskom klobúku so stehnami v čižmách hrala formu
lakťami na kolenách nikoho a kolenami na bare
fajčila tyrkys a poéziu
na bokoch šlukoidných strún
degustovala akú chuť a dĺžku majú malinové ponožky
a počítala rytmické prirážanie na toaletách
z ktorých všetci
vychádzali
vyvenčení šťastím
.
asi preto vypli prúd
a preto ti píšem za stolom s otvorom
hlavou zdravím mikróby a iné charitatívne zvratky
s nultým úsmevom v nulovej hrudi
chodím stále k niekomu a niekam so slovami
ktoré majú iba jeseň
všímam si ako mrholí v zrkadle a ako skvelééé
horí mydlo v kozube
v tureckom sede
padajú lupiny zo stromov
staršie ako noc
.
lebo už si nepamätámjej farbu a rytmus
sú len kŕče
na zadku
od klavíra
ktorému ostali len čierne prsty
Kniha poviedok autora Mária Polónyiho vznikla na jeho vlastný popud, pôvodne malo ísť totiž o originálny vianočný darček pre členov rodiny a blízkych priateľov.
